Počas sezóny mohli priaznivci BC Prievidza prostredníctvom prenosov a fotografii zo zápasov vidieť na našej lavičke okrem známych členov realizačného tímu aj jednu novú tvár. Bol ňou Peter Zvara. Nový člen vedenia vyrastal v okolí Žiliny, kde sa venoval basketbalu a v mládežníckych kategóriách pôsobil v Slávii VŠDS Žilina, ktorú už v tej dobre viedol tréner Rožánek, ktorého mohli fanúšikovia vidieť v prípravnom zápase proti Žiline. V seniorských kategóriách už v kariére nepokračoval, ale pri rekreačnom basketbale stále zostal. V roku 2011 sa presťahoval do Prievidze a ako bývalého hráča viedli jeho kroky aj na domáce zápasy BC Prievidza. Práve v sezóne 2011/12 sme po 17-tich rokoch vybojovali piaty majstrovský titul. Tak začala jeho cesta z fanúšika až na človeka, ktorý sa podieľa na budúcnosti a budovaní filozofie klubu. A práve to sú hlavné témy rozhovoru s členom vedenia BC Prievidza Petrom Zvarom.

Prezraďte na úvod fanúšikom, ako ste sa stali členom klubu a s akými cieľmi ste vstupovali do vedenia.

Po presťahovaní do Prievidze ma pohltilo mesto aj atmosféra na zápasoch a stal som sa pravidelným návštevníkom, permanentkárom, účastníkom výjazdov a stretnutí s fanúšikmi a nakoniec aj podporovateľom klubu. Následne prišla ponuka vstúpiť do vedenia, čo som prijal s podmienkou zmeny filozofie a hlavne pokusu o nápravu pošramoteného mena klubu.

Ako člen vedenia sa podieľate aj na správe financií. Do sezóny sme vstupovali so zníženým rozpočtom. Podobne ako takmer všetky športové kluby aj náš uvádzal ako hlavný dôvod zdravotnú a hospodársku krízu. Mohli by ste byť trochu konkrétnejší?

Našich partnerov a podporovateľov zasiahla pandémia a nevedeli nám garantovať podporu. V tom čase sme teda vôbec netušili, s akými príjmami môžeme počítať. Aj pre tieto dôvody sme v lete chvíľu rozmýšľali, či má vôbec zmyslel, v tejto neistej dobe, pokračovať ďalej. Odhlásila sa Žilina a Komárno, čo nás tiež zaskočilo. Aj s ohľadom na množstvo ľudí, ktorí sa tu basketbalu venujú, na talentovaných mladých hráčov, na partnerov, tradíciu basketbalu v meste a najmä s ohľadom na fanúšikov sme sa rozhodli ísť tou ťažšou cestou, postaviť sa problémom a záväzkom čelom a pokúsiť sa udržať mužský basketbal v Prievidzi.

Zohrávali v zníženom rozpočte rolu aj záväzky klubu z minulosti, hlavne z predčasne ukončenej sezóny 2019/20?

Samozrejme. Ako už bolo niekoľkokrát spomenuté, finančná situácia klubu nebola dobrá, tlačilo sa pred sebou viacero záväzkov z predchádzajúcich sezón a pribudli ďalšie z predčasne ukončenej. Veľkým úsilím sa nám podarilo dohodnúť so všetkými splátkové kalendáre a zabrániť tak prípadným žalobám a ďalšiemu navyšovaniu záväzkov. 

Časť rozpočtu je tvorená príjmami zo vstupného. Ako sa tento výpadok podpísal na klubovej pokladničke?

Výrazne. Vstupné, zvlášť v Prievidzi, je dôležitým a hlavne pravidelným zdrojom príjmov pre klub. Pred začiatkom sezóny sa hovorilo o šachovnicovom sedení, 50% kapacity, 500 alebo 250 divákoch, ale ani v najhoršom sne sme nepočítali s tým, že sa sezóna odohrá v prázdnych halách. V tomto smere je mi úprimne ľúto, že naši hráči, okrem prípravy, nemali možnosť zažiť na vlastnej koži atmosféru z tribún. Za svoj prístup a bojovnosť v sezóne by si potlesk plnej haly zaslúžili. Tu by som chcel poďakovať permanentkárom za podporu. Určite sme na nich nezabudli a v blízkej dobe prinesieme informácie o forme kompenzácie za to, že sa nemohli zúčastniť zápasov.

Napriek pôvodným plánom mať na súpiske štyroch zahraničných hráčov, nás počas sezóny posilnil na pár zápasov Zac Seljaas a neskôr ho nahradila staronová opora Grant Sitton. Prečo klub pristúpil k tomu kroku a bolo na neho treba vyčleniť dodatočné finančné prostriedky?

V tom čase nám chýbal hráč, strelec na pozícii 3, 4 a preto sme sa dohodli so Zacom na dvojmesačnej bezplatnej skúške. Vzhľadom na problémy s dopravou počas pandémie tu bol kratšie. S jeho výkonmi a energiou sme však boli spokojní a ponúkli sme mu zmluvu do konca sezóny. On sa však z rodinných dôvodov rozhodol vrátiť domov. Naskytla sa ale možnosť príchodu Granta Sittona, ktorý bol v tom čase voľný. Markovi Batinovi sa s ním podarilo dohodnúť zmluvu s výkupnou klauzulou, čo mu umožňovalo počas sezóny zmeniť klub. Keďže sme Granta poznali, rozhodli sme sa toto riziko podstúpiť. Bolo to aj na úkor navýšenia už aj tak napätého rozpočtu, ale cítili sme, že to bude správny krok. To sa nakoniec aj potvrdilo a Grant sa stal oporou nášho tímu. Týmto by som mu chcel zároveň poďakovať, že tie naše skromné podmienky bol ochotný akceptovať. 

Po športovej stránke je sezóna za nami. Po ekonomickej ale ešte nie. Ako je na tom klub s vyrovnávaním finančných pohľadávok z tejto sezóny?

Paradoxne, aj napriek ťažkej situácii s pandémiou, boli a sú všetky záväzky voči hráčom a realizačnému tímu uhrádzané načas v stanovených termínoch. Aj dohodnutý splátkový kalendár pre túto sezónu, ktorého posledná splátka bude v júni, je uhrádzaný načas. Avšak na to, aby sme všetko dodržali a vôbec prežili, sme museli s Romanom Kováčikom použiť aj vlastné zdroje. Jeden splátkový kalendár nám ostáva aj do ďalšej sezóny, tak je pred nami ešte veľa práce. Bolo a je to náročnejšie ako sa zdá a ako som si predstavoval, ale sme šťastní, že sa nám zatiaľ darí. Veľká vďaka patrí všetkým partnerom a podporovateľom, že pri nás ostali a pomohli nám prežiť túto sezónu.

V nedávnom rozhovore prezradil Roman Kováčik, že o budúcnosti basketbalu v Prievidzi sa rozhodne v nasledujúcich dňoch. Táto správa môže znieť trochu znepokojujúco. Je budúcnosť basketbalu v Prievidzi ohrozená?

Bolo to ťažké obdobie, keď sme rozmýšľali, či sme si toho nenaložili na plecia až príliš. Ideme ale bojovať ďalej. Máme v pláne skúsiť rokovať s mestom, stretnúť sa so všetkými aktuálnymi partnermi, predstaviť im našu víziu budúcnosti klubu a zistiť ich možnosti ďalšej spolupráce a podpory. To bude pre ďalšiu sezónu kľúčové.

V uplynulej sezóne sme začali budovať filozofiu dlhodobej práce s mladými hráčmi. Aké budú ďalšie kroky klubu s ohľadom na udržateľné pokračovanie a vytváranie podmienok pre rozvoj talentov?

Pre mňa osobne je veľkým potešením viditeľný progres všetkých hráčov v sezóne, ponuka asistenta mužskej reprezentácie pre nášho trénera Maroša Helmecyho či pozvánka a účasť Mateja Majerčáka v seniorskej reprezentácii. Je to zároveň obrovské zadosťučinenie pre všetkých zainteresovaných, že všetko tvrdé úsilie a námaha má zmysel. Vybrali sme sa ťažšou cestou systematickej a dlhodobej práce s mladými a chceme v tejto filozofii pokračovať ďalej, nastaviť možno skromný, ale reálny rozpočet a dať príležitosť a podporovať aj ďalších mladých slovenských hráčov. Práve zmenou filozofie a aj korektným prístupom chceme udržať aktuálnych, ale zároveň sa pokúsime pre naše ciele získať aj nových partnerov. Urobíme všetko preto, aby sme na budúci rok mohli dôstojne osláviť 75. výročie najpopulárnejšieho športu v meste.

Čo by ste na záver odkázali fanúšikom BC Prievidza?

V prvom rade by som im chcel poďakovať za podporu v tejto ťažkej sezóne a rovnako za trpezlivosť so zmenami, ktoré sa udiali. Pred začiatkom ročníka som povedal chlapcom, že tu budú silnejšie a ambicióznejšie tímy, ale každý zápas začína 0:0. Keď vybehnú na palubovku, budú bojovať a nechajú na ihrisku srdce, môžu síce prehrať zápas, ale neodídu z ihriska porazení a aj náročný, ale inteligentný prievidzský fanúšik to uvidí a ocení. A Vaše reakcie na konci mi ukázali, že to bola pravda. Majte trpezlivosť s mladými. Väčšina sú stále násťroční, robia chyby, učia sa, ale hlavne chcú a to je veľká devíza do budúcnosti nášho klubu. Teším sa, keď sa opäť uvidíme v hale a budeme ich potleskom hnať dopredu. Prievidza je a bude basketbalové mesto. 

foto:  Ladislav Szibilla, Jakub Ruman