V priebehu júla si bližšie predstavíme príbehy ľudí, ktorí stoja za naším tímom - členov realizačného tímu BC Prievidza. Tentoraz to však bude človek, ktorý síce nie je počas zápasov na lavičke, no výrazne ovplyvňuje celé smerovanie nášho klubu.

Keď v roku 1992 sledoval dvanásťročný chlapec z Nemecka olympijský Dream Team, ešte netušil, že práve vďaka tejto skúsenosti sa mu raz basketbal stane osudom. 

Dnes, o viac než tri dekády neskôr, je z neho rešpektovaný odborník s úctyhodným basketbalovým životopisom, ktorý píše nové kapitoly svojho príbehu ako športový riaditeľ BC Prievidza. 

Matthias Haufer začínal skromne, vlastne ako dobrovoľník. Postupne získaval cenné skúsenosti a cez viaceré pozície budoval kariéru basketbalového funkcionára. Prievidzu začal bližšie registrovať cez svojho kamaráta Johana Roijakkersa, hľadanie ukrytých hráčskych pokladov napokon aj jeho samotného doviedlo do srdca hornej Nitry.

Spoznajte inšpiratívny príbeh “Matta” Haufera.

Pobláznili ho legendy

Basketbal v jeho živote spočiatku nehral žiadnu rolu. To sa zmenilo v lete 1992, keď celý svet sledoval Olympijské hry v Barcelone a prvýkrát videl pokope tím zložený z najväčších hviezd NBA. 

Americké farby hájili najlepší hráči sveta ako Michael Jordan, Magic Johnson či Larry Bird, hviezdy tej éry a jedny z najväčších legiend športu. Spolu tvorili ikonický Dream Team. Bol to obrovský míľnik pre medzinárodný basketbal.

A v tom čase 12-ročný Matthias bol ukážkovým príkladom toho, ako tento tím zložený z najväčších hviezd dokázal inšpirovať ľudí na celom svete. 

„Dovtedy som neprišiel do kontaktu s basketbalom. Ale tu som zrazu hádzal na náš podomácky vyrobený kôš a snažil som sa strieľať ako Larry Bird a smečovať ako Michael Jordan,“ spomína s úsmevom na svoje začiatky.

Hoci sa z neho nikdy nestal hráč veľkého formátu, vlastný hráčsky „vrchol“ opisuje ako 24-bodový zápas v 8. nemeckej lige. „Bol som príliš nízky a pomalý. Ale futbal som hral na celkom dobrej úrovni,” smeje sa spätne. 

Sníval o tom, že snáď jedného dňa oblečie dres Eintrachtu Frankfurt, čo síce nevyšlo, no proti rovesníkom Eintrachtu dokonca viackrát nastúpil na trávnikoch ako súper. Napokon však u neho najviac pretrvala láska k basketbalu. 

Skromné začiatky

Vyrastal neďaleko mesta Giessen, ktoré zvykne prirovnávať k Prievidzi pre jeho silnú basketbalovú tradíciu. Práve tam, počas štúdia angličtiny a francúzštiny na miestnej univerzite, sa z fanúšika stal člen klubu. 

Kľúčovým zlomom bola príležitosť, ktorú mu poskytol vtedajší trénerský štáb tímu Giessen 46ers, a to hlavný tréner Stefan Koch (dnes komentátor nemeckej televízie) a jeho asistent Thorsten Leibenath (budúci športový riaditeľ nemeckého majstra Ratiopharm Ulm). 

Umožnili mu venovať sa skautingu hráčov. „Bez nároku na výplatu, bez silných základov, ale s obrovským entuziazmom,“ opisuje svoje klubové začiatky.

Haufer sa snažil zmeniť bežný pohľad klubov na výber hráčov. Skauting tu dlho nemal také uplatnenie a v minulosti bol tento proces pomerne jednoduchý. Kluby oslovili zopár overených agentov, s ktorými mali dobré skúsenosti, a spoliehali sa na ich odporúčania. 

„Bežný spôsob skautingu v Európe a najmä v Nemecku, o čom viem pochopiteľne povedať najviac, bol dlhé roky rovnaký. Klub zavolal dvom-trom známym agentom, tí pošlú zoznam hráčov, klub si niekoho vyberie, alebo im niekoho „natlačia“ a oni ho vezmú,” približuje.

Tento spôsob síce môže do určitej miery fungovať, no výrazne obmedzuje možnosti výberu hráčov, pretože klub sa pohybuje len v úzkom okruhu ponúk. Navyše, agenti vždy sledujú aj vlastné záujmy, čo znamená, že ich odporúčania nemusia byť úplne nestranné. Práve preto je rizikové vnímať ich ako jediný alebo objektívny zdroj informácií o hráčoch.

„V basketbale to takto fungovalo roky. Prvú zmenu priniesol futbal, kde je omnoho bežnejšie, že kluby sú aktívne, zaujímajú sa o pozadie hráčov a oslovujú agentov s tým, koho chcú. Nie naopak, kde o zložení tímu v podstate rozhodoval agent. 

Basketbal sa týmto smerom začal uberať tiež a práve tie organizácie, ktoré sú trochu pokrokovejšie a otvorenejšie, mali aj potom neskôr záujem o služby, aké som začal ponúkať ja. Myslím si, že sa na mňa obracali kluby, ktoré majú dlhodobejší koncept, viac trpezlivosti a sú otvorenejšie inováciám aj v rámci tohto procesu,” vraví.

Zaujímavosťou je, že okrem toho v mladosti publikoval pre športový magazín a pri jeho prvých skúsenostiach na klubovej úrovni bol v hre aj angažmán vo svete futbalu. 

Haufer mohol pôsobiť ako futbalový skaut a túto rolu raz dokonca skúsil pre anglický Birmingham City. Napokon futbalovú cestu ďalej nerozvíjal a sústredil sa na basketbal.

Prvá profesionálna skúsenosť

Po skončení štúdií v roku 2006 mal v hlave jasnú ambíciu. Chcel sa stať súčasťou profesionálneho basketbalového klubu. A chcel to čo najskôr.

Prijal preto azda prvú ponuku na plný úväzok, ktorá sa naskytla. Išlo o mužstvo Cuxhaven BasCats v druhej najvyššej nemeckej lige, kde ho však nečakala žiadna jednoduchá úloha. Pôsobil tam ako tlačový hovorca, športový riaditeľ a vlastne, „človek na všetko“. 

Napriek nie ideálnym podmienkam ale spolu s kolektívom odvádzali výbornú prácu. V priebehu nasledujúcich troch rokov sa im podarilo dvakrát vyhrať celú súťaž, no paradoxom bolo, že aj tak nemohli postúpiť do Bundesligy. 

Problémom bola infraštruktúra, teda nepostačujúca hala, ako aj limitovaný rozpočet, s ktorým by si nevystačili proti gigantom tamojšej prestížnej súťaže. Aj tak si v Cuxhavene vybudoval povesť odborníka s citom pre výber často prehliadaných, no kvalitných hráčov.

A z tejto éry vyťažil aj vtedajší asistent trénera tohto tímu, ktorý sám píše ďalší úspešný príbeh. Benas Matkevičius sa neskôr stal skautom pre CSKA Moskva a od roku 2014 pôsobí v NBA ako skaut slávneho Bostonu Celtics. 

Bohaté skúsenosti a šialený hackerský útok

V prostredí profesionálneho basketbalu sa Matthias Haufer pohybuje už takmer 20 rokov a za ten čas si vyskúšal viacero pozícií.

Po ukončení pôsobenia v Cuxhavene istý čas pôsobil ako hráčsky agent. Mal licenciu FIBA či Nemeckej basketbalovej asociácie, no necítil sa tu ako doma. „Nenapĺňalo ma to, nebola to moja vysnívaná práca,” hovorí. 

Na druhú stranu, počas tohto obdobia získal množstvo cenných kontaktov, ktoré mohol zužitkovať v ďalšej časti kariéry.

Na klubovú úroveň sa oficiálne vrátil v roku 2016, odkedy zastával pozície športového riaditeľa a hovorcu klubu BBC Coburg, v tom čase tímu z tretej najvyššej súťaže. Už na konci sezóny 2016/17 však tím smeroval za postupom do vyššej ligy. Matematicky už mali mať postup vo vrecku, no všetko ohrozil kuriózny prípad.

Databáza čelila hackerskému útoku, počas ktorého sa manipulovalo s registračným statusom niektorých hráčov. „Deň pred najdôležitejším zápasom sezóny sa niekto nabúral do nášho účtu v databáze Nemeckej basketbalovej federácie a nastavil našich troch najlepších hráčov ako suspendovaných. 

Samozrejme, nevšimli sme si to, pretože sme nemali dôvod to kontrolovať. Zápas sme vyhrali, ale technicky sme ho mali prehrať 0:20, pretože sme nasadili suspendovaných hráčov. Podali sme potom trestné oznámenie na polícii,” prezrádza viac o šialenom prípade.

Incident teda mohol viesť k anulovaniu výsledku, pretože by sa mohlo zdať, že títo hráči neboli riadne zaregistrovaní a tým pádom neoprávnene zasiahli do zápasov. Coburg však krátko na to ďalšou výhrou spečatil postup a na konci sezóny sa rozhodlo, že družstvu nebudú odpočítané žiadne body za tento incident, keďže klub vedome neporušil pravidlá.

Skúsenosti z Bundesligy

Počas tohto obdobia ale zároveň začal spolupracovať tiež s bundesligovým klubom Medi Bayreuth, kde rovnako rozvinul svoj talent v rámci skautingu. Za jeho angažmánom stál tréner Raoul Korner, ktorý viedol aj rakúsku reprezentáciu a dnes pôsobí na Taiwane. Haufer mu vďačí za veľa.

„V rozvoji mojej funkcionárskej kariéry zohral dôležitú úlohu. Priviedol ma do Medi Bayreuth, pomohol mi získať väčšiu rolu, čo napokon viedlo k pozícii športového riaditeľa v Bundeslige. Počas tohto obdobia sme objavili hráčov, ktorí sa dostali až do Euroligy ako Hassan Martin, Kassius Robertson a ďalšie veľké talenty,” vraví.

Spolupráca s klubom najvyššej nemeckej ligy mu poskytla množstvo cenných skúseností, a to nielen na domácich palubovkách.

Haufer bol pri úspechoch mužstva v prestížnych pohárových súťažiach pod hlavičkou FIBA, teda v rámci Ligy majstrov aj nám dobre známeho Európskeho pohára FIBA.

Všetky poznatky a roky v basketbalovom prostredí sa následne rozhodol využiť v novom projekte, prostredníctvom ktorého sa nakoniec začalo aj jeho spojenie s BC Prievidza.

Založenie Scoutory

Ako špecialista na vyhľadávanie basketbalových talentov založil firmu Scoutory, ktorá skautovala hráčov pre profesionálne tímy.

„Napríklad v zámorí je úplne bežné, že v rámci univerzitnej súťaže NCAA pracujú s externými skautingovými firmami, no pre Európu to bol v podstate nový koncept. Preto bolo kľúčové nájsť kluby, ktoré sú otvorené novým myšlienkam,” hovorí.

Projekt Scoutory oficiálne spustil v roku 2020. Začiatky neboli vždy jednoduché a jedným z prvotných krokov bolo trebárs vysvetliť agentom hráčov, že im nechce „liezť do kapusty”. „Niektorí agenti ma nepoznali a najprv nevedeli, akú mám úlohu. Mysleli si, že chcem prevziať časť z ich podielu. 

Musel som im jasne vysvetliť, že pracujem nezávisle a ponúkam službu pre klub, ktorý si ma najal, s ich prácou to nesúvisí. Samotné jednania medzi hráčom a klubom už išli mimo mňa. Mojou úlohou bolo nájsť čo najvhodnejších adeptov pre kluby.”

Haufer využíval svoje poznatky o hráčskom trhu a snažil sa pomôcť klientom, teda klubom, tým, že v rámci ich obmedzeného rozpočtu hľadal čo najlepšiu zhodu pre pozíciu, ktorú potrebujú obsadiť.

Hľadanie skrytých diamantov

Na základe basketbalovej filozofie trénera a celkových preferencií klubu, či už po hernej alebo osobnostnej stránke, prípadne na základe rozpočtu, zakaždým vytvoril zoznam hráčov, ktorí sú potenciálnymi cieľmi pre danú pozíciu. 

Na vytvorenom zozname pre trénerov býva niekoľko desiatok mien, najčastejšie okolo 30, no pokojne aj 50. A nešlo len o to zaplniť zoznam, každý z hráčov musí byť reálnou možnosťou. Niekoľko hráčov totiž ponuku pravdepodobne odmietne, niektorí už nebudú dostupní, rokovania medzi hráčom a klubom sa môžu niekde zaseknúť, takže sa posuniete na ďalšieho hráča z listu a aj ten musí byť dostatočne kvalitný.

Hauferovou špecializáciou je pritom dlhodobo práca s hráčmi z amerického univerzitného systému. Oproti minulosti viac kvalitných hráčov z univerzít ostáva v zámorí, kde sa postupne rozrástla NBA G League. Európskej scéne čoraz silnejšie konkurujú aj iné svetové regióny, ktoré dokážu hráčom ponúknuť lákavé podmienky.

O to dôležitejšie je teraz preto objaviť „skryté diamanty”, o ktorých Haufer rád rozpráva. Jedna vec je pritom zistiť všetky dostupné informácie. A rozhodne nie je reč iba o štatistikách či zostrihoch. Dôležité je získať čo najlepší prehľad o hráčovi a nielen o jeho výkonoch na palubovke, ale aj správaní mimo nej, aký je jeho prístup, akú má osobnosť.

„Pri hráčoch z univerzít sa napríklad nemôžete spoliehať len na názor trénerov zo škôl. Azda o každom zo svojich zverencov povedia, že je to veľký talent a každý podľa nich pracuje najtvrdšie na svete. Samozrejme, netvrdím, že to myslia zle, často sa to môže potvrdiť, no je potrebné získať tiež pohľad ich spoluhráčov a ľudí z okolia univerzitného basketbalu,” vysvetľuje.

A ďalej je nesmierne cenné vidieť daných hráčov naživo. „To je pre mňa kľúčové. Ak je to možné, vždy sa snažím vidieť hráča naživo. Samozrejme, nedá sa byť všade, ale snažím sa využívať príležitosti, ktoré sú dostupné. Pravidelne preto napríklad cestujem v lete do Las Vegas, kde sa koná letná liga NBA a najmä, v meste sa konajú tiež kempy hráčskych agentúr,” prezrádza.

Najlepšie sa to vysvetľuje na konkrétnom príklade.

Objavil hráča pre Murrayho, dnes hrá za Gironu

Aj v posledných rokoch Matt Haufer spolupracoval s viacerými klubmi, za zmienku stojí napríklad Hamburg Towers, J.A. Vichy či Caledonia Gladiators. A práve názov posledného klubu už fanúšikom BC Prievidza určite bude povedomý.

Ako ste sa mohli dočítať aj v profile Garetha Murrayho, práve náš súčasný tréner v tom čase viedol škótsku Caledoniu. S Hauferom sa preto už poznal, dlhšie s ním spolupracoval pri výbere hráčov.

V jednom momente potrebovala Caledonia doplniť súpisku na rozohrávačskej pozícii. A Haufer mal na zozname aj meno, ktoré bolo v jeho hľadáčiku dlhšie. „Ala Durhama som už nejaký čas sledoval. Bol som osobne na kempe jeho agentúry v Las Vegas, kde sa prišiel ukázať, keď práve skončil univerzitu v Indiane. 

Trochu sme sa porozprávali, pôsobil ako normálny, vyrovnaný človek, ktorý má správne nastavenú hlavu. Mal som ho v databáze, no podpísal zmluvu v Grécku. Tam to ale nevyšlo podľa predstáv a bol voľný práve vtedy, keď Gareth hľadal hráča presne jeho typu,” prezrádza Haufer, ktorý pokračuje. 

„Oslovil som Garetha, a ten prejavil okamžitý záujem – chcel vysokého rozohrávača, ktorý vie prenikať a pomôcť aj v obrane. V tom čase som už mal o Durhamovi množstvo informácií. Platí, že čím viac rešerše si pri hráčovi spravíte, tým je vyššia šanca, že to dopadne dobre. A v jeho prípade to vyšlo. Nielen po basketbalovej stránke, ale aj ľudskej. Hral vynikajúci a odvtedy sa posúva stále vyššie do kvalitnejšej ligy,” hovorí Haufer.

Al Durham sa z Caledonie posunul do Bundesligy, kde obliekal dres Hamburgu. Zároveň sa pri ňom ukázalo, že hráč neraz potrebuje trpezlivosť, aby sa adaptoval na zmenu prostredia. Ani po prestupe do Hamburgu najprv nepôsobil na palubovke veľmi dobre, no keď si zvykol na novú rolu, zaradil sa k lídrom a vyslúžil si dokonca ponuku zo španielskej Girony, kde pôsobí v súčasnosti.

„Navyše, aj tréner v Hamburgu mi povedal, že je to jeden z najlepších ľudí, s akými kedy pracoval. V lete sme sa potom stretli v Las Vegas, kde sa Durham znova videl aj s Garethom. Rozprávali sa a bolo vidieť, že medzi nimi existuje spojenie. To je pre mňa dôkazom, že skauting bol správny. Durham je výborný basketbalista, ale predovšetkým výnimočný človek,“ teší sa.

A to je výborná ukážka dôležitosti skautingu a zároveň aj úspešnej spolupráce Haufera s Murrayom. 

Teraz sa ich sily znova spojili, no už s novou dynamikou priamo v srdci hornej Nitry.

Druhý domov v Prievidzi

Pôsobenie Matthiasa Haufera v prievidzskom klube sa začalo v roku 2023. O tíme už predtým počul, dá sa povedať, že ho lepšie registroval odkedy tu pôsobil jeho priateľ Johan Roijakkers. Holandský lodivod v roku 2012 doviedol Prievidzu k titulu a dnes je členom klubovej Siene slávy.

Haufer sa s Roijakkersom poznal už viac než 10 rokov, občas si v priebehu času vymieňali poznatky o hráčoch. Tentoraz ho však zaujímala Prievidza. Nemecký rodák sa bol potom osobne pozrieť na zápase v prievidzskej hale a úplne ho uchvátila atmosféra, ktorú vytvorili fanúšikovia.

„Prievidza je pojem, čo rezonuje u fanúšikov, ktorí pozorne sledujú medzinárodný basketbal. História klubu hovorí sama za seba. Bol som ohromený samotnou atmosférou v hale, tak vyzerá skutočná výhoda domácej palubovky,” vravel krátko po svojom príchode.

Haufer stanovil medzi vlastné ciele pomôcť klubu naspäť na miesta, kam patrí. Uvedomoval si však, že treba ísť krok za krokom, aby sa táto skvelá fanúšikovská základňa opäť mala z čoho radovať. 

Okrem kľúčovej úlohy v skautingu sa z neho stal športový riaditeľ klubu, hoci spočiatku vykonával väčšinu práce na diaľku. Zatiaľ čo v prvej sezóne prišiel osobne len na vybrané domáce zápasy a niektoré akcie, v minulom ročníku už strávil na Slovensku viac ako polovicu sezóny, aj keď bol nútený pravidelne cestovať do Nemecka, kde mal neodkladné záležitosti.

Na život u nás si pritom zvykol. „Rozhodne som si to zamiloval, jednak Slovensko vo všeobecnosti a Prievidzu obzvlášť. Má naozaj pohodovú atmosféru, život je tu príjemný. Dobré jedlo, veľa zelene, pohostinní ľudia. Priznám sa, je to úplne iné, než som pôvodne čakal pred mojím príchodom,“ hodnotí po čase.

Teraz sú pred naším ambicióznym tímom ďalšie výzvy, ktoré prinesie ročník 2025/2026. Nový majiteľ klubu Ján Müller avizoval, že Haufer od budúcej sezóny prevezme kompetencie celej športovej oblasti v klube. 

S tým súvisí aj fakt, že v Prievidzi strávi v podstate celú sezónu. „Môj 'vysnívaný scenár' je venovať sa naplno prievidzskému basketbalu bez iných skautingových povinností a dúfam, že sa to v nasledujúcich rokoch podarí, ako bude náš projekt ďalej rásť. A keď spomínam projekt, nemyslím len áčko, ale celú organizáciu. Tiež sa konečne musím naučiť jazyk. Začínam viac rozumieť, ale hovoriť po slovensky, to je ešte v procese,“ usmieva sa.

Nové poklady?

Po siedmich rokoch sme sa zároveň vrátili naspäť na európsku basketbalovú mapu vďaka účinkovaniu v Európskom pohári FIBA. Ambície však netajíme ani na domácich palubovkách, kde cítime po predošlej sezóne extra motiváciu.

Haufer spolu s trénerom Murrayom majú príležitosť, aby si vybudovali tím podľa svojich predstáv a štýlu hry, ktorý tréner preferuje.

Aktuálne postupne predstavujeme nové posily, ktoré budú obliekať prievidzský dres v nasledujúcej sezóne. „Prievidza nie je na vrchole "potravinového reťazca", takže niekedy musíme trochu dlhšie čakať na kvalitu, ktorú hľadáme,” približuje Haufer.

Počas jeho pôsobenia pri mužstve sa už v Prievidzi ukázalo viacero hráčov s veľmi zaujímavým potenciálom. „Úspech s BC Prievidza bude, ak tu počas môjho pôsobenia niečo vyhráme. To je jediný skutočný ukazovateľ. Ale samozrejme, z pohľadu skautingu tu už máme niekoľko 'ukážkových prípadov'. Osobne bol pre mňa najuspokojivejší Keith Jordan, pretože som ho roky odporúčal rôznym tímom a nikto mu nechcel dať šancu na vyššej úrovni. Teraz bude hrať v top európskej súťaži. 

Hunter Dean a Lukas Milner boli skvelé objavy, ktoré ukázali, že ani obrovské štatistiky z univerzity nie sú nevyhnutné na to, aby sa z hráča rýchlo stal horúci artikel v Európe. Xavier Rhodes bol takisto úspešný príbeh, zvlášť keď si uvedomíme, aký sme vtedy mali rozpočet. Tieto príklady ukazujú, že často práve mladší hráči alebo aj outsideri sa ukážu ako naše najlepšie posily. A touto cestou musíme pokračovať. Zároveň musíme nájsť spôsoby, ako z toho lepšie profitovať – buď priamo na ihrisku, alebo využitím hráčov ako dodatočný zdroj príjmov,“ vysvetľuje.

Faktom je, že hráčsky trh sa zmenšuje aj kvôli zmenám v americkom profesionálnom a univerzitnom basketbale, čo znamená, že kluby v súčasnosti musia byť pri hľadaní hráčov o čosi kreatívnejšie než predtým. 

Matthias Haufer preto tvrdo pracuje na tom, aby objavil ďalšie skryté poklady a hráčov s veľkým potenciálom. Cieľom je zložiť mužstvo, ktoré bude môcť naplniť naše ambície pod vedením realizačného tímu, ktorý si predstavujeme v tomto našom seriáli.

O pár desiatok hodín pritom Matt odcestuje do Las Vegas, kam chodí pravidelne objavovať nové talenty a získavať veľmi cenné poznatky či kontakty. A túto cestu budeme mapovať na našich stránkach, o čom si povieme viac v najbližších dňoch.