Logo

Úspešné desaťročie prievidzského basketbalu (5. časť): Bujanove zlaté striebro

25.3.2020 10:01
PDBASKET

Po sezóne 2017/18, v ktorej sme napriek tretej pozícii po základnej časti, vypadli už v štvrťfinále s Komárnom, došlo v Prievidzi k výmene na trénerskom poste. Dôvodom ďalšej trénerskej výmeny však nebolo sklamanie z konečného piateho miesta. Tréner Ryan Pannone zvažoval zahraničné ponuky a rozhodol sa vrátiť do Hapoelu Jeruzalem, z ktorého sa posunul na pozíciu hlavného trénera Erie BayHawks, ktorý je farmárskym tímom New Orleans Pelicans v NBA G League. Pannoneho miesto tak ešte pred začiatkom uplynulého ročníka zaujal jeho krajan Michael Claxton.

BC sa pod Claxtonovým vedením spočiatku darilo, no potom prišli nevyrovnané výkony a séria niekoľkých prehier v rade, ktorá Claxtonovi „zlomila väz". Uvoľnenú pozíciu napokon obsadil Chorvát Tihomir Bujan.


Bujan prevzal tím presne po Novom roku. Dôležitá bola už prvá výhra pod Bujanovým vedením, v napínavom závere sme v derby zdolali Handlovú, a to na pôde nášho odvekého rivala. Mužstvu pomohlo aj ďalšie víťazstvo na súperovom ihrisku. Trojkou zároveň s klaksónom rozhodol zápas v Komárne Jahmal Jones.


Tím sa skvelým spôsobom vzchopil a šplhal sa v tabuľke smerom k vyšším priečkam. Na výsledky pritom nemala veľký dopad ani strata Tima Derksena, jedného z najlepších hráčov v lige. Veľmi dobre ho nahradil Stacy Davis.


O našom konečnom umiestnení v základnej časti nakoniec rozhodoval posledný domáci duel proti Svitu, s ktorým sme priamo súperili o tretiu priečku. Nestačila nám len výhra, naháňať sme museli aj skóre. Svit sme museli zdolať najmenej o 16 bodov. Na tretie miesto nás v závere stretnutia posunuli až dve trojky Mareka Jašša.


Poskočili sme na tretie miesto, ale sezóna sa ešte neskončila. Nechceli sme zopakovať chyby spred roka. O to väčším varovaním pre náš celok bolo, že proti nám vo štvrťfinále opäť stálo Komárno. Situácia ako „cez kopirák". Ako tretí tím tabuľky sme čelili šiestemu Komárnu, znova s výhodou domácej palubovky. 


Tentoraz sme však nedovolili rivalovi z južného Slovenska, aby nás prekvapil. Prvý duel sa niesol jednoznačne v našej réžii. Druhý zápas v Komárne sme už nedotiahli do víťazného konca, vedenie sme si ale prinavrátili v nasledujúcom stretnutí. Vo štvrtom súboji sme tak mali v rukách postupový mečbal. Hoci sme sa skresali 22-bodové manko a v jednej chvíli sme dokonca viedli, Komárno zvládlo poslednú minútu lepšie ako my. Vyrovnanú sériu rozhodoval až piaty duel. Potvrdilo sa pravidlo „môj dom - môj hrad". Už v prvej štvrtine sme Komárno zasypali 40-bodovým uragánom a napokon sme zvíťazili 103-81. Odplata nám vyšla.


V semifinále sme sa stretli s Levicami. V úvodnom dueli série sa nám podarilo postaviť základný kameň vysnívaného postupu do boja o zlato. Levice sme zaskočili na ich palubovke, vďaka čomu sme získali kľúčový brejk. Niké Aréna je pre Levičanov zakliata už od roku 2013, nezmenilo sa to ani počas minuloročného semifinále. 


Ďalší skalp z Levíc sme síce nepridali, no úplne postačovalo, že sme si postrážili domáce prostredie. Bodku za semifinále sme dali v 6. dueli, ktorý sme vyhrali pomerom 68-64. V závere sme sa mohli spoľahnúť na pevné nervy Miloša Pajoviča, ktorý v rozhodujúcich okamihoch s istotou premieňal trestné hody. Najviac bodov, 17, si pripísal Delvon Johnson.


Finálový súper z Bratislavy bol nad naše sily. Samozrejme, vôbec nám nepomohli ani zranenia hráčov z pravidelnej rotácie. Za daných podmienok preto bolo striebro jednoducho maximom, ktoré sme mohli dosiahnuť. Úžasné vzkriesenie tímu Tihomirom Bujanom možno bolo ocenené striebrom, no v skutočnosti malo pre celý tím a fanúšikov BC Prievidza zlatú príchuť.


foto: Vladimír Králik, Ladislav Szibilla, basketliga.sk